Čo je maximálny príjem a aký má prínos? (naše ciele)

Maximálny príjem je návrh, podľa ktorého by existoval horný limit na to, koľko môže jednotlivec najviac zarobiť (napríklad formou zákonného stropu alebo prostredníctvom extrémne vysokej dane, ktorá efektívne znemožní príjem nad určitú hranicu). Už v súčasnosti existuje na Slovensku maximálna mzda štátnych zamestnancov, ktorá sa riadi tabuľkami.

Myšlienka maximálneho príjmu je vnímaná rôzne: pre niektorých je symbolom sociálnej spravodlivosti, pre iných útokom na slobodu jednotlivca a motiváciu. Toto opatrenie pritom dokáže udržať aj finančnú motiváciu aj slobody jednotlivca - snáď okrem "slobody" nekonečne bohatnúť. 

Prečo je toto opatrenie potrebné?

Zamýšľané pozitíva maximálneho príjmu

1. Zníženie extrémnej príjmovej nerovnosti

Maximálny príjem má zabrániť nahromadeniu extrémneho bohatstva v rukách malej skupiny, čo často vedie k sociálnemu napätiu.

2. Stabilnejšia spoločnosť a demokracia

Menšia príjmová priepasť môže prispieť k väčšej spoločenskej súdržnosti a zastaviť kupovanie politikov bohatými jednotlivcami. Politika bude demokratickejšia.

3. Podpora férovosti v odmeňovaní

Zastropovanie extrémnych platov môže viesť k spravodlivejšiemu rozdeleniu zisku medzi zamestnancov.

4. Presmerovanie zdrojov

Príjmy, ktoré by inak šli najbohatším, môžu byť cez dane alebo mechanizmy prerozdelené na verejnoprospešné účely (vzdelanie, zdravotníctvo, infraštruktúra).

Historické pokusy o zavedenie maximálneho príjmu

1. USA – Franklin D. Roosevelt (1942)

Počas druhej svetovej vojny prezident Roosevelt navrhol, aby bol príjem nad 25 000 dolárov ročne (dnes cca 450 000 USD) zdanený sadzbou 100 %. Kongres napokon schválil daň 94 % pre najvyššie príjmy – efektívne išlo o praktický strop na príjmy.

2. Švajčiarsko – referendum "1:12" (2013)

Navrhovalo sa, že najvyšší plat v spoločnosti by nemal presiahnuť 12-násobok najnižšieho platu v tej istej firme. Návrh bol odmietnutý voličmi, ale šlo o reálny pokus o zavedenie systémového maximálneho príjmu.

3. Francúzsko – daňová hranica (2012–2014)

Prezident Hollande zaviedol 75 % daň z príjmov nad 1 milión € ročne. Opatrenie platilo 2 roky.

4. Kuba a komunistické režimy

V krajinách ako Kuba či Sovietsky zväz boli príjmy centrálne regulované a existoval faktický maximálny príjem – rozdiel medzi najnižším a najvyšším platom bol minimálny (napr. 1:4).